SUMA - SUMÁRUM: Sezóna, na ktorú nezabudneme...

Už cez leto minulého roka sme vedeli, že nastávajúca sezóna bude netradičná a náročná. Každý totiž vedel o prestavbe komárňanskej športovej haly a aj to, že do začiatku ligových bojov hotová nebude. Hráči sa tak museli uskromniť s trénenigovými podmienkami v staručkej volejbalovej hale, kde takmer nič nefungovalo. I napriek tomuto hendikepu sa vedeniu klubu podarilo dať dokopy kvalitný káder, ktorý bol pokope prakticky od leta. Túto našu výhodu znásoboval aj fakt, že sme patrili medzi prvé mužstvá, ktoré mali uzavretý káder pred sezónou 2010/2011. Príprava teda prebiehala v rámci normy a začali sme hrať aj prvé prípravné zápasy, všetky však vonku zo známych dôvodov... A hoci proti papierovo slabším súperom sme uspeli, družstvá s finančne lepším zázemím a silnejším menom boli nad naše sily. No už vtedy sa dalo tušiť, že hráčsky káder Komárna pred sezónou je kvalitný a má šancu zamieriť do prvej polovice tabuľky.
Ligová sezóna sa tak mohla začať. Príprava bola za nami, hoci v provizórnych podmienkach, no s veľkým odhodlaním nemyslieť na problémy okolo športovej haly. A veru, hneď prvé kolo naznačilo, že náš tím je schopný vyhrať aj u silných súperov. Víťazstvo vo Svite síce zatienila nasledujúca prehra na Pasienkoch, no bola o to cennejšia. Káder a výkony družstva sa začali postupne stabilizovať a už od úvodu extraligy sme okupovali prvú polovicu tabuľky, až sme po "domácom" nitrianskom víťazstve nad Interom poskočili na tretie miesto! O skončenej sezóne sa ako prvý rozhovoril bývalý kapitán Richard Mišinský: "Na začiatku všetko klapalo, boli sme jeden kolektív. Chodili sme spolu von, samozrejme okrem jedného... Ale srdce tímu bolo zdravé. Veď sme dokázali vyhrávať ťažké zápasy aj na neutrálnej pôde", rozhovoril sa Rišo a mal veru pravdu. Víťazstvá nad Handlovou, či Svitom a Nitrou boli náročné, no zaslúžené a napokon sa všetky skončili dvojciferným víťazstvom našich. Rišo však pokračoval: "Postupne sa však všetko začalo zhoršovať. Mentálne sme začali byť unavení a samozrejme aj psychika išla dole." O strate motivácie, či bojovnosti však nemohla byť ani reč. Potvrdil to aj bojovník na pohľadanie Vladimír Klár: "Nálada v tíme bola počas celej sezóny a aj v play-off dobrá, tvorili sme dobrú partiu, tým pádom sa aj v zápasoch dalo vidieť, že makáme jeden pre druhého. Myslím, že bojovnosť za tím bola veľká, pretože na začiatku sezóny sme to nemali ľahké a hrali sme prakticky všetky zápasy vonku. A pred začiatkom vyraďovacích bojov sme boli na 4.mieste, tak nech si každý potom urobí mienku o tom, nakoľko sme bojovali...", vyzdvihol vysokú úroveň bojovnosti svojho mužstva Vlado. Pri krátkom hodnotení práve skončenej sezóny ho doplnil aj Lukáš Dubovský: "Sezóna to bola zaujímavá, veď asi polovicu sezóny sme mali katastrofálne podmienky. Nemali sme vlastnú halu, domáce zápase sme hrávali na neutrálnej pôde. Aj napriek tomu sme bojovali na konci základnej časti o tretiu priečku." A to je práve to, prečo môžeme hodnotiť sezónu ako úspešnú, pravda - ak si odmyslíme boje v play-off. Prakticky počas celej sezóny sme sa pohybovali na 3. - 4.mieste tabuľky a až potom prišla slávnostná chvíľa otvorenia domácej športovej haly. A v hre MBK Rieker sa to dalo aj cítíť, čo potvrdil aj Johnathon Jones: "Naša hra sa zmenila najviac vo chvíli, keď sme sa konečne dostali do našej vlastnej športovej haly. Vtedy bol rozdiel viditeľný aj v nás hráčoch, ale aj v našej samotnej hre. Myslím, že až vtedy sme chytili tú správnu sebaistotu." Aj J.J. si myslí, že partia bola počas celého ročníka skvelá: "Celkové vzťahy v mužstve boli dobré. Všetci sme tvrdo pracovali, jeden pre druhého, počas celej sezóny od vedenia až po hráčov." Koncom decembra teda prišiel veľký deň, od ktorého sa hra MBK Rieker Komárno posunula ešte vyššie. Otvorenie športovej haly dodalo hráčom, vedeniu i fanúšikov novú silu a elán do ďalších bojov. Všetci sme boli plní optimizmu. Hala bola vždy viac a viac plná, až sa na stretnutie proti Nitre nedostala do športovej haly asi stovka divákov! To už v mužstve Komárna chýbal jeden z kľúčových hráčov C.J. Jackson, ktorý dal prednosť angažmánu v Holandsku. Na jeho miesto prišiel Kareem Johnson, ktorému trvalo niekoľko týždňov, kým sa aklimatizoval. Začiatkom kalendárneho roka mužstvo opustil aj Jakub Mikulec, ktorého nahradil bývalý reprezentant Branislav Laco, čo môžeme hodnotiť ako jednoznačnú posilu. Hráčske rošády však začal ešte koncom novembra Marek Jurík, ktorý posilnil komárňanské rady a stal sa neodmysliteľnou súčasťou kádra MBK Rieker. Tieto zmeny priniesli do hry Komárna pozitíva, no niečo predsa len nefungovalo tak, ako malo... A pritom sme boli na treťom mieste, no zrejme sa čakalo viac. Začali sme prehrávať kľúčové stretnutia, čo nevrhalo dobré svetlo ani na vtedajšieho trénera Juraja Suju, ktorý sa po začatí štvrtej štvrtiny základnej časti z Komárna porúčal."V tíme nastalo niekoľko zmien, ktoré tiež nalomili naše sebavedomie a na záver sezóny sa prejavili v plnej miere. Nikto nechcel zobrať zodpovednosť na seba a tí čo aj chceli, mali smolu a lopta im vypadla z rúk.", hľadal príčiny neúspechu Richard Mišinský. Podobné myslenie zdieľal aj Michal Maslík: "Bohužiaľ, odišiel od nás Juraj Suja, ktorý s nami bol trištvrte sezóny, a prišiel Krajnovič. Ten sa nám za krátky čas snažil vštepiť svoju vlastnú taktiku, no tá nenachádzala úspech. Nedokázali sme zmeniť náš predošlý herný štýl na filozofiu nového trénera. Boli sme zohratí v inom štýle a bolo ťažké zmeniť hru, ktorú sme hrali dovtedy tri štvrtiny sezóny." Ani podľa "Masla" nebol problém s kolektívom a nostalgicky sa vrátil k sezóne 2010/2011: "Začiatok bol veľmi ťažký. Hrali sme vždy v cudzej hale, trénovali sme opäť v inej hale. No fanúšikovia nás podporovali aj v Dunajskej Strede i v Nitre, čo nás hnalo dopredu. Potom sme dostali do užívania vynovenú halu, kde sme sa postupne prepracovali do prvej štvorky. Dôvodom bolo najmä stále väčšie zohrávanie sa na palubovke. Aj kolektív bol vynikajúci." A tak v Komárne od súboja proti Handlovej bola športová hala neustále takmer do posledného miesta vypredaná, záujem o basketbal bol v meste enormný. Výsledky boli badateľné, až sa mužstvo dostalo do prvej štvrtoky po základnej časti a i napriek niektorým šokujúcim zaváhaniam počas dobre rozohraných zápasov každý veril, že sa MBK Rieker Komárno chystá prepisovať historické fakty. Pred play-off si každý veril, diváci boli nadšení, výhoda domáceho prostredia nám tiež vlievala pocit väčšej istoty, mohlo sa začať bojovať už teraz naozaj...!
Vyraďovacie boje nás však nezastihli v pohode. Myslí si to aj Jaraun "Kino" Burrows, ktorý s Komárnom neuspel už v druhom play-off za sebou: "Myslím, že v play-off hrá každý hráč a každý tím o úroveň vyššie. A ak chce nejaké mužstvo v ňom uspieť, musí v kolektíve všetko fungovať ako na ihrisku, tak aj mimo neho... Zmýšľanie hráčov, koučovanie a vedenie tímu, všetko musí byť na jednej a tej správnej vlnovej dĺžke. Každý môže ukazovať prstom, že čo sa stalo v play-off, ale v prvom rade si myslím, že by sa mal pozrieť každý sám na seba a snažiť sa prísť na to, čo sme ako individualita mohli urobiť lepšie, aby bol tím úspešný a pomohli mu..." S najväčšou hviezdou Komárna nepriamo súhlasil aj jeho zámorský "kolega" Johnathon Jones: "Som veľmi smutný, že je koniec...", ktorý však nešetril pozitívnymi slovami: "...ja by som však počas sezóny nemenil nič. Myslím, že sezóna bola úspešná. Síce sme neskončili súťaž tak, ako by sme chceli, no všetci sme bojovali za mesto Komárno na doraz! Veď sme hrali celý ročník pod heslom "Never Give Up", teda nikdy sa nevdzávaj! A toho sme sa držali počas celej sezóny a v každom zápase." S play-off súbojoch so Žilinou rozhodovali maličkosti. A práve tie rozhodli o tom, že náš premožiteľ uspel, hoci tesne, 3:0 na zápasy. A tieto čísla zostanú na papieri. Kapitán mužstva Martins Berkis: "Basketbal je hra, kde niekto vyhráva a niekto prehráva. Vždy môže zvíťaziť len jeden tím, ten druhý je vždy na konci smutný. A najmä v play-off sú rozhodujúce maličkosti a tieto drobnosti boli tentoraz viac naklonené Žiline..."  Podobne rozmýšľal o play-off aj Lukáš Dubovský: "V play-off je to už o detailoch a tie rozhodli aj v sérii so Žilinou. Urobili sme viac, aj keď drobných chýb, preto sme vypadli." Mohla byť podľa "Dubáka" príčinou našej prehry zlá obrana? "Nemyslím si, že hlavným dôvodom nášho vypadnutia bola obrana. Veď v Žiline sme dostali len 67 bodov a predsa sme prehrali..." 
Ak by sme mali jedným slovom zhodnotiť túto sezónu, tak by sme ju mohli nazvať nezabudnuteľnou. Zažili sme krásne zápasy, mnoho sklamaní, no radosti bolo snáď viac... Sezónu môžme hodnotiť ako úspešnú, až na ten nešťastný záver. Martins Berkis pridal vo svojom hodnotení aj zopár milých slov na ľudí okolo neho: "Veľmi by som chcel poďakovať všetkým za túto sezónu - mojej rodine, ktorá ma podporovala pri každom zápase, vedeniu, ktoré nám dalo všetko, čo sme potrebovali, a samozrejme fanúšikom, ktorí nám vždy dodávali energiu a pridávali na emóciách, keď sme to potrebovali a keď sme potrebovali ich podporu, stáli pri nás." V globále však zhodnotil sezónu aj "Jimmy": "Myslím, že sezóna bola vo všetkom skvelá. Zažili sme kopu úžasných a krásnych zápasov, stretnutia plné emócií." Ďakovnú reč na adresu mesta však spustil aj Richard Mišinský: "Je mi veľmi ľúto toho, že napriek skvelému začiatku sezóny sa koniec takto pokazil. Pretože Komárno je skvelé mesto a má úžasných ľudí, ktorí by si zaslúžili viac! Treba však veriť, že ďašia sezóna bude lepšia." O divákoch sa zmienil aj Michal Maslík: "Veľká vďaka patrí divákom, ktorí pri nás stáli aj na začiatku sezóny, keď za nami cestovali, ale aj v Komárne, keď nás podporovali. Je nám všetkým ľúto, že nám to z basketbalového hľadiska nevyšlo, pretože mimo neho bolo všetko super..." Kapitán Martins Berkis v uplynulej sezóne dodal na záver aj malý náznak do budúcnosti: "Mám pocit, že tu v Komárne ešte z našej strany zostala nedokončená robota... Preto sme pripravení vrátiť sa sem s novou silou a chuťou znovu zabrať v drese MBK Rieker Komárno!" A ďakovnú reč uzavrel tento lotyšský krídelník výstižnými slovami v mene celého mužstva: "Ďakujem všetkým, ktorí v nás verili...!"
Ako je vidieť, v hlavách hráčov, ktorí v Komárne odohrali celučičkú sezónu, sa stále odohráva smútok z nevydarených vyraďovacích bojov. Inak, ako sme si mali možnosť prečítať, hráči sú so sezónou spokojní a mali by sme byť aj my. Veď ciele mužstva boli skončiť do šiesteho miesta a tak sa aj stalo, skončili sme na piatom mieste. Treba myslieť na to, že nám hráči v tejto sezóne pripravili zážitky, na ktoré len tak ľahko nezabudneme a budeme na túto sezónu spomínať najmä v dobrom. A navyše netreba zabúdať, že šport, v našom prípade basketbal, sa robí pre ľudí. A tí žili v Komárne basketbalovým ošiaľom čoraz viac, teda poslanie sa naplnilo. Ľudí v Komárne basketbal bavil a bolo to vidieť aj na návštevnosti. A nielen bavil, ale aj spájal... Veď si spomeňme, ako sme tvorili jeden kolektív aj v zápasoch v Dunajskej Strede a Nitre. Rovnako na palubovke, tak aj v hľadisku. A o to ide! Basketbal nás túto sezónu bavil a spájal, a to hovorí za všetko pri sumarizovaní sezóny 2010/2011...!
Pre Komárno atypická sezóna je teda za nami. V nasledujúcich dňoch sa k nej ešte vrátime očami manažéra MBK Rieker Jozefa Paulíka, ako aj trénera Krunoslava Krajnoviča. Prvý muž komárňanského basketbalu nám navyše v nasledujúcom článku, ktorý pre vás pripravujeme, naznačí čo-to o prípravách na nasledujúcu sezónu 2011/2012. Vyzerá to však tak, že sa máme na čo tešiť a basketbal v meste bude pokračovať aj naďalej! A aby sme nezabudli, v mene všetkých fanúšikov patrí úprimné "ĎAKUJEME" všetkým hráčom, ktorí uplynulú sezónu bojovali za naše farby! Bola radosť sa na vás pozerať a sme radi, že ste sa stali súčasťou stále narastajúcej basketbalovej rodiny v meste Komárno! MBK Rieker do toho!